Židovský pohreb má niekoľko predpisov. Zákon Tóry (päť kníh Mojžišových, Zákon) predpisuje obecnú povinnosť pochovať aj neidentifikovaného mŕtveho, ba i zločinca dôstojne v deň úmrtia. Uloženie mŕtveho do zeme, po hebrejsky kvura je jedným zo základných predpisov judaizmu. Tradície judaizmu hovoria o tom, že chorý človek by v chorobe alebo v smrti nemal byť sám. Starajú sa o neho príbuzní alebo tradičné pohrebné bratstvo svätého spolku Chevra Kadiša, tieto spolky sú tak staré ako samotné židovské obce. Členstvo v spolku patrí k najväčším poctám komunity. Pretože hlavný dôraz judaizmu je konať skutky z lásky blížnemu a z hlbokej úcty k životu.., ktoré zastáva dôležitú úlohu vyspovedania (viduj). Posledné slová ktoré, prednáša sú vyznanie viery (Šma Jisrael). Posledné slová nebožtíka zväčša sú slová k jeho stvoritelovi: “do jeho rúk odovzdávam svoju dušu, svoju dušu i telo. Hospodín je so mnou, nebojím sa."

Telo nebožtíka sa pochováva v ten deň alebo na nasledujúci. Ako jediný dôvod odkladu pohrebu je sviatok alebo šabat (hebrejsky odpočinutie, sobota deň zasvätený odpočinku od všedných činností). V diaspóre, čo znamená umiestnenie mimo zem Izrael sa na pochovanie tela používa jednoduchá nie zdobená truhla. Halacha (židovský zákon) zakazuje kremáciu a balzamovanie, označuje ju za urážajúcu .