IMG_20210307_121345.jpg

Židovský cintorín vo Zvolene

Marek Páleník

  5.ŽŠ Hrnčiarska Zvolen

paper_texture_brown_raw_light_brush_book

Cintorín 

IMG_20210117_122558_edited.jpg

" Kameň zo steny kričí mocným žalostným krikom : Človeče pamätaj a nezabúdaj, že miesto, kde stojíš je miesto mučeníkov. "

IMG_20210117_122625.jpg

"Najlepší skutok - najvyššia micva - je podľa židovského zákona - halachy,  taký, ktorý je nesebecký a nemožno zaň dostať odmenu. To človek naplní vtedy, keď ten, koho obdaruje, už mu to nemôže odplatiť. Mŕtvi nič vrátiť nemôžu, preto navštíviť ich hroby je prejavom vysokej ušľachtilosti." 

Video Cintorína

Park ušlachtilých duší

Park bol odhalený  9. septembra 2009, kedy si pripomíname Pamätný deň holokaustu a rasového násilia na Slovensku, ako vyjadrenie vďaky všetkým občanom Slovenska, ktorí zachraňovali, ukrývali alebo vlastným životom pomáhali k záchrane židov počas 2. svetovej vojny. Park  je zámerne umiestnený pred židovským cintorínom. Pozostáva z Obelisku nádeje, Cesty pokory a Múru cti. Veľkú zásluhu na realizácií parku má predseda ŽNO Jozef Klement. 

 

Obelisk nádeje Obelisk, ktorý symbolizuje nádej a život je zo zlepených 620 elipsovitých osem milimetrov hrubých platní výtvarne preparovaného skla. Autorom Obelisku nádeje je výtvarník a sklár Palo Macho.

 

Cesta pokory symbolicky predstavuje v podobe kameňov uložených v sklenenom sarkofágu  obete holokaustu položenom na železničnej koľajnici, ktorá symbolizuje židovské transporty do koncentračných táborov. 

 

Múr cti pripomína hrdinov, ktorí nezištne pomáhali židovkým obyvateľom počas holokaustu v rokoch 1939-1945. 

IMG_20210117_121854.jpg
IMG_20210117_122120.jpg
IMG_20210307_120927.jpg
IMG_20210117_121803.jpg

Pamätný deň

Písala sa sobota 27. januára 1945, keď vojaci Červenej armády oslobodili koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau v Osvienčime - Poľsko.

Tento skutok sa stal medzinárodným dňom pamiatky na obete holokaustu.

Židovský pohreb

Židovský pohreb má niekoľko predpisov. Zákon Tóry (päť kníh Mojžišových, Zákon) predpisuje obecnú povinnosť pochovať aj neidentifikovaného mŕtveho, ba i zločinca dôstojne v deň úmrtia. Uloženie mŕtveho do zeme, po hebrejsky kvura je jedným zo základných predpisov judaizmu. Tradície judaizmu hovoria o tom, že chorý človek by v chorobe alebo v smrti nemal byť sám. Starajú sa o neho príbuzní alebo tradičné pohrebné bratstvo svätého spolku Chevra Kadiša, tieto spolky sú tak staré ako samotné židovské obce. Členstvo v spolku patrí k najväčším poctám komunity. Pretože hlavný dôraz judaizmu je konať skutky z lásky blížnemu a z hlbokej úcty k životu.., ktoré zastáva dôležitú úlohu vyspovedania (viduj). Posledné slová ktoré, prednáša sú vyznanie viery (Šma Jisrael). Posledné slová nebožtíka zväčša sú slová k jeho stvoritelovi: “do jeho rúk odovzdávam svoju dušu, svoju dušu i telo. Hospodín je so mnou, nebojím sa."

Telo nebožtíka sa pochováva v ten deň alebo na nasledujúci. Ako jediný dôvod odkladu pohrebu je sviatok alebo šabat (hebrejsky odpočinutie, sobota deň zasvätený odpočinku od všedných činností). V diaspóre, čo znamená umiestnenie mimo zem Izrael sa na pochovanie tela používa jednoduchá nie zdobená truhla. Halacha (židovský zákon) zakazuje kremáciu a balzamovanie, označuje ju za urážajúcu .

IMG_20210307_121923.jpg

Židovské hroby

Židovské cintoríny boli zakladané mimo osídleného územia miest. Pretože cintorín je miesto, ktoré v ľuďoch vzbudzuje úzkosť.

IMG_20210117_122214.jpg

Starostlivosť o telo zosnulého

- Postup pri pochovávaní

Návšteva hrobov

Stručná história židovskej komunity vo Zvolen

Židov trvalo usadených na území okresu Zvolen vieme dokladovať po roku 1848, keď na sklonku maďarskej revolúcie došlo k zrovnoprávneniu židov v Uhorsku. Najprv smerovali do menších obcí, potom aj do centra regiónu – mesta Zvolen. Podobná situácie bola aj v iných obciach okresu Zvolen.

Židovská komunita vo Zvolene po roku 1989

Po roku 1989 v spojitosti s politickými zmenami v spoločnosti približne desať  židov zo Zvolena sa aktívne zúčastňovalo činnosti židovskej komunity v Banskej Bystrici . Postupne sa k ich iniciatíve pripájali aj židia z Ružomberka , Liptovského Mikuláša , Turčianskych Teplíc i Prievidze.

Synagóga vo Zvolene

V minulosti sa synagógy nachádzali skoro v každom väčšom meste. Vďaka tomu, že sa niektoré z nich zachovali,  je v dnešnej dobe viditeľné kultúrne dedičstvo židov. Väčšina z nich sa do dnešnej doby nezachovala, prípadne bol ich pôvodný účel zmenený a slúžia ako priestor pre kultúrne podujatia, vernisáže, prípadne ako knižnica či kaviareň. Podľa dostupných informácií len sedem synagóg na Slovensku slúži pôvodnému určeniu. Medzi najväčšie patrí zrekonštruovaná synagóga v Liptovskom Mikuláši a v Lučenci. Zvolenská synagóga, ktorej história sa datuje do roku 1895, kedy bol položený jej základný kameň sa nachádzala na dnešnej Kozáčekovej ulici. Od roku 1896 slúžila ako obradné miesto, taktiež sa tu nachádzala židovská škola do roku 1950, kedy synagógu odkúpilo mesto. V súčasnosti je prerobená hlavne strecha  aj vnútorné priestory, ktoré slúžia hlavne ako fitnescentrum a reštaurácia.

download.jpg

Synagóga v minulosti

Synagóga dnes

Koloman Wittman žid ktorý prišiel o všetko

Narodil sa v roku 1868 – Vyrábal a predával bryndzu vo Zvolene až do roku 1941, kedy mu Slovenský štát na základe zákona o likvidácii židovských podnikov, vzal živnosť a s ňou súvisiaci majetok. V roku 1944 bol zavraždený nacistami a slovenskými fašistami v obci Kremnička. Mal tri dcéry a jedného syna. Jeho dcéry Alžbeta (Erzsi), Oľga a Anne boli tiež v rokoch 1942 až 1944 aj s rodinami zavraždené nacistami a slovenskými fašistami. Alžbeta (A.Fränkl) zomrela v koncentračnom tábore v Poľsku r.1942.

zvolen-vyroba-syru-zid-wittmann-a-syn-19
unnamed.jpg
IMG_20210307_114345.jpg

                                              Belo Mantuano - zachránil židovskú rodinu

Dom meštiansky – radový, Lesnícke a drevárske múzeum, Námestie SNP 22. Pôvodne gotická stavba z 15. storočia. Na fasáde sa zachovali zvyšky zdobeného kamenného ostenia okenných otvorov. V medzivojnovom období slúžil dom ako sídlo školy, neskôr ako obytný dom rodiny Mantuano.

Belo Mantuano bol jeden zo Zvolenčanov, ktorý pomohol židovskej rodine. Fiktívne arizoval obchod so zmiešaným tovarom, živnosť svojho svokra Ernesta Spritza v roku 1940. Takto pomohol ponechať možnosť prísunu obživy rodine a zachránil ich aj pred deportáciou v roku 1942. No bohužiaľ príbeh rodiny končí tragicky. Belo Mantuano bol zavraždený s rodinou na židovskom cintoríne približne 11 či 12 mesiaca roku 1944. Ako príčina tohto skutku bola, že sa Belo pridal do spolku počas SNP.

Takýchto arizácii bolo niekoľko no podľa článkov, ktoré som študoval sa o niektorých dozvedáme vďaka tomu, že prežili vojnu a žiadali o vrátenie majetku.

Zdroje :

http://www.slovak-jewish-heritage.org/zvolen-park-of-generous-souls.html?&L=1

https://www.priekopnik.sk/zidovska-komunita-v-historii-banskej-bystrice-a-zvolena-2/

http://www.ilcham.sk/

Kniha : Dejiny židovskej komunity vo Zvolene

Video/foto : som Autor

Všetky práva sú vyhradené

Ďakovné slovo na záver

Ďakujem , že som sa mohol zúčastniť takého zaujímavého projektu.

Špeciálne poďakovanie ide pre pani učiteľku Páleníkovú, ktorá ma oboznámila s týmto projektom . Taktiež  ďakujem pani učiteľke Laszlovej , ktorá mi pomohla s prekladom a pani učiteľke Bošelovej ,ktorá mi pomohla po gramatickej stránke .

Dôležité je, aby sme boli ochotní nájsť v sebe  chuť a ochotu vzájomne sa spoznávať, kultúra s kultúrami. Aby sme nerobili rozdiely medzi sebou, nech sme ľudia, pretože byť človekom je ľudské.
 

"Najlepší skutok - najvyššia micva - je podľa židovského zákona - halachy, taký, ktorý je nesebecký a nemožno zaň dostať odmenu. To človek naplní vtedy, keď ten, koho obdaruje, už mu to nemôže odplatiť. Mŕtvi nič vrátiť nemôžu, preto navštíviť ich hroby je prejavom vysokej ušľachtilosti,"