Zvolenský Židia boli druhou najväčšou komunitou Židov na území okresu Zvolen. Ako prvý Žid vo Zvolene sa uvádza Adolf Tomaschoff. Do Zvolena sa mal prisťahovať z Oravy, presnejšie zo Zázrivej. Neskôr sa spomínajú aj Židia, ktorí už v roku 1852 vo Zvolene žili a to : Jakub Gescheidt, ktorý prišiel z Balašských Ďarmôt a Móric Schwarz. Následne sa v rokou 1854 mal v meste usadiť aj Eliáš Eiser.

Židia vo Zvolene sa živili drobným obchodom, výkupom a predajom dobytka a poľnohospodárskych plodín. V roku 1868 si približne 100-členná zvolenská židovská komunita založila samostatnú náboženskú obec. Po rozkole v uhorskom Židovstve na prelome rokov 1868/1869 sa prihlásila k neologickému smeru. V rokoch 1895/1896 bola postavená klasicistická synagóga s prvkami v maurskom a nerománskom slohu s pôdorysom 12 x 30 m. na jej stavbu prispela  významnou finančnou čiastkou rodina Straussovcov. Na začiatku 20. storočia mala náboženská obec spolu so Židmi z okolitých dedín asi 650 členov. Židia patrili k prosperujúcej vrstve a och vzťahy s majoritným obyvateľstvom boli bezkonfliktné. Zvolenské židovstvo sa snažilo podobne ako iné židovské komunity integrovať do majoritnej spoločnosti. Boli členmi rôznych spolkov. Počas 1. ČSR sa etablovali napríklad v Matici slovenskej, Muzeálnej spoločnosti slovenskej, Ochotníckom spolku Detvan a v iných. V medzivojnovom Zvolene mali Židia len dva vlastné spolky. Bol to židovský pohrebný spolok Chevra Kadiša a Spolok židovských žien.

Obdobie pre dokom 1938 a po roku 1938 bolo pre Židov najbúrlivejším obdobím. Židia sa stali stredobodom rabovačiek a nenávisti. Zanikol štát, kde mali zaručené všetky ľudské práva. Úrady koncom novembra 1938 zastavili činnosť židovských politických strán. Jeseň 1939 priniesla pre Židov aj pracovnú príležitosť. Bola však možnosť sa z nej vykúpiť, resp. ak nebol v obci zriadený pracovný tábor. V okrese Zvolen takéto pracovné tábory vytvorili len v obciach Hájniky a Rybáre. Jedným s prvých spoločenských ponížení pre Židov vo Zvolene bolo hromadné odpratávanie snehu v uliciach 15. februára 1940. Odpratávania snehu sa museli zúčastniť Židia do 45 rokov, boli povinný týždenne odpracovať osem hodín na verejnoprospešných prácach.

Medzi najväčších židovských vlastníkov pôdy patril Eugen Domonkoš. Zvolenský advokát vlastnil oračiny, lúky a pasienky v Hriňovej, Pliešovciach a Vígľašskej Hute – Kalinke. Dané pozemky  mal získať na úkor roľníkov pomocou špekulantných exekúcií a obchodov. Ťažký sociálny problém pre židovskú komunitu vo Zvolene znamenalo nariadenie Ústredného hospodárskeho úradu, ktoré prinieslo zákaz bývať Židom na námestiach a uliciach Andreja Hlinku  alebo Adolfa Hitlera. Vo Zvolene existovalo Námestie A. Hlinku a mesto Zvolen pristúpilo aj k premenovaniu Hviezdoslavovej ulice na Hitlerovu ulicu. O bývalé byty Židov sa zaujímalo značné množstvo obyvateľov.

Židov obmedzovalo čoraz väčšie množstvo nariadení. Zo strany štátu a mesta boli tieto nariadenia prísne a často kontrolované, čo mnohí Židia považovali za šikanu. Okrem vodičských preukazov boli Židom odobraté v roku 1940 aj cestovné pasy. Septembri boli opatrenia namierené aj proti židovským lekárom. Museli odstrániť tabule zo svojich ambulancií a židovským lekárom vo zvolenskom okrese zakázali prax. Niektorí lekári sa k svojej praxi vrátili, nakoľko bol všeobecný nedostatok lekárov.

Začiatkom roku 1941 sa čoraz častejšie konali domové prehliadky a razie. Tie mali neustále ponižovať a šikanovať Židov ako aj odhaliť nedodržiavanie protižidovských nariadení.  V bývalom židovskom hotely Grand vo Zvolene rodiny Strausovcov, nesmeli Židia používať predný vchod. Bol pre nich určený vchod zo zadnej strany hotela ako aj špeciálna miestnosť. Takisto im vyčlenili aj zvláštny záchod, aby sa nestretávali s kresťanmi. Ďalšie z nariadení kódexu zakazovalo Židom držbu určitých predmetov. Boli to predmety s národnou a ľudáckou tematikou. Jedným z opatrení Židovského kódexu bolo aj zakázanie pohlavného styku medzi árijcom a Židom.

V roku 1940 vyšli dva arizačné zákony.  Prvý bol prijatý v apríli 1940, druhý po „ salzburských rokovaniach“ v novembri 1940.V konečnom dôsledku arizácia spôsobila Židom ťažký sociálny a existenčný problém. Boli zbavený svojho majetku. Bez príjmu museli mnohé rodiny žiť z úspor a milodarov. V septembri 1940 sa vykonal súpis židovského majetku. Vo Zvolene sa tento súpis vypracoval na 480 strán.

Osudnou sa pre Židov v celej okupovanej Európe stala konferencia  zo začiatku roku 1942, ktorá sa konala vo Wannsee neďaleko Berlína. Podstatou týchto rokovaní bolo v skratke napísané – vyvraždenie židovskej komunity. 31. marca 1942 vypracovali úrady vo Zvolene zoznam 43 práceschopných žien, ktoré boli určené pre ďalšie ženské transporty. 9. apríla 1942 na základe zoznamu vypracovaného úradmi dopravili 95 židovských mužov z okresu Zvolen do koncentračného strediska v Novákoch. Priamo zo Zvolena bol 8. júna 1942 o 1:20 hod. vypracovaný rodinný transport. Dokument s názvom TransportStand504 obsahuje 606 židovských mien. Evidencia je vedená nasledovne: meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, povolanie v slovenčine a nemčine. Viacero mien je vyškrtnutých, to pravdepodobne znamená, že niektorí Židia sa vyhli transportu, ak včas získali potrebnú legitimáciu. Niektorí Židia sa vyhli deportáciám aj vďaka ich šikovnosti, najmä keď sa im podarilo utiecť do Maďarska.

K júlu 1942 žilo vo Zvolene 232 Židov. Oproti súpisu z februára 1942 bol početný stav takmer o tri štvrtiny menší. Spôsobili to hlavne deportácie ale aj úteky pred nimi. Malé komunity v malých obciach boli prakticky úplne zlikvidované.