* Zvykom je, keď človek umrie, položiť jeho telo na zem alebo drevenú dosku, prikryť bielou plachtou a pri hlave sa mu zapáliť sviečku.

* Členovia bratstva alebo príbuzní vykopú jamu, hrob a vyrobia rakvu z jednoduchých dosiek, nijak neupravených.

* Ďalej sa pokračuje umývaním, obmývaním tela (po hebrejsky tohora-očistenie), počas toho sa odrieka modlitba poskladaná z biblických veršov. Pravidlom je že mužské telo obmývajú len  muži a ženské telo len ženy, používa sa teplá voda.

* Potom sa telo oblečie do oblečenia vyrobeného z bieleho plátna (po hebrej. tachrikim) - obsahuje nohavice, košeľu, ponožky, čapicu, rubáš a opasok, muži majú navyše talit (modlitebný šál). Pohrebné rúcho musí byť ušité tak, tak aby nite neboli zauzlené.

* Židom judaizmus prikazuje že nesmie byť rozdiel medzi bohatým a chudobným, do rakvy sa neukladajú šperky, ozdoby ani kvety.

* Pod hlavu sa dáva vrecúško s hlinou zo Svätej zeme. 

* Na ústa a oči je zvykom pokladať hlinené črepy, preto aby sa oči chránili pred jasom, ktorý je pri príchode Mesiáša alebo pred vniknutím zlého ducha.

* Príbuzní si na znak smútku natrhnú oblečenie, farba smútočného oblečenie je čierna.

* Pohrebný sprievod sa cestou k hrobu uloženia tela niekoľkokrát zastaví tri až sedem krát. Záleží od zvyklostí ŽNO. Na čele sprievodu ide osoba (hodnostár) s pokladničkou na milodary. Z nich sú platené pohreby chudobných veriacich alebo sa podporujú nemajetní či chorí.

* Po spustení rakvy do hrobu, každý z prítomných na ňu hodí po tri lopatky hliny. Pri odchode si všetci umývajú ruky ako rituál.

* Pozostalú smútiacu rodinu pozývajú na hostinu priatelia, je to takzvaná hostina útechy.

* Potom nastáva najväčší týždeň smútku ( hebrejsky šiva ).

​